Brantnert Fatra

Andrej Hrnčiar: Mesto je ako rodina

Mestá a obce prežívajú ťažké časy. Martin nie je výnimkou. Peňazí je málo, vo všetkých pádoch sa skloňuje šetrenie. Primátor Andrej Hrnčiar ho obhajuje zodpovednosťou, bezbrehé zadlžovanie odmieta. Nechce aby nad metropolou Turca, tak ako napríklad v Trenčíne, visela hrozba nútenej správy. To by sa vraj potom nemohol pozrieť ľuďom do očí.

O platoch a poslancoch

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky od mája znížili primátorom a starostom plat o desať percent, zobrali im odmeny, pričom ešte siahli  predstaviteľom samosprávy aj na odstupné. Po skončení funkcie budete mať nárok už len na trojmesačné. Čo si o tom myslíte?

- Na Rade Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sme to zhodnotili tak, že jedna z koaličných strán – SaS, keďže sa jej z predvolebného programu podarilo do vládneho málo presadiť, sa potrebovala   voličom nejako zapáčiť. A tak na pôde slovenského parlamentu zahrala nechutné divadlo, ktoré sa nedá hodnotiť ináč ako útok na samosprávu. Z môjho pohľadu išlo o obyčajný populizmus.

Faktom však je, že niektorí primátori a starostovia majú neadekvátne vysoké platy...

- V tom sa s vami nesporím. Áno, určite nájdeme na Slovensku aj prípady, v ktorých sa to prehnalo. Ale nepovažujem za správne, keď sa pre pár jednotlivcov hodili všetci primátori a starostovia do jedného vreca. To je absolútne neprípustné. Je to však dôsledok toho, že nás v parlamente zastupujú ľudia, ktorí nemajú spojitosť s voličmi, ale iba so svojou straníckou centrálou, voči ktorej musia byť maximálne poslušní. Pretože, ak by to tak nebolo, tak by sa už na voliteľné miesto na kandidátke nedostali. Je to pomýlené, náš volebný zákon je zlý.

Ale vráťme sa k tomu podstatnému. Som presvedčený, že väčšina ľudí, ktorí sú na čele miest a obcí, sa správajú zodpovedne a zbytočne neplytvajú peniazmi daňových poplatníkov.

Ako je to s vaším platom?

- Ja som nečakal na iniciatívu SaS, čoho výsledkom je, že mám súčasný plat nižší, ako som ho mal v minulom funkčnom období. Navyše, odmeny, ktoré mi poslanci schválili, som venoval na charitatívne účely. Plat určite nie je pre mňa ústrednou témou, mám na práci dôležitejšie veci. Prekáža mi len princíp, aký sa použil. Chcelo to širšiu diskusiu.

Napríklad podľa ZMOS-u sa akosi zabudlo na poslancov. Vy ste na jeseň presadzovali zníženie počtu zastupiteľov v Martine z 31 na 23. Vtedy to neprešlo. Budete v tejto svojej iniciatíve pokračovať?

- Mojej iniciatívy sa ujali niektorí poslanci Msz a mám informácie, že v blízkom čase majú túto tému otvoriť.

Práve od nich záleží, či ich bude menej alebo nie. Ako to podľa vás dopadne?

- Som optimista, verím, že k zníženiu počtu poslancov v našom meste dôjde. Ak by sa tak stalo, ušetrili by sme finančné prostriedky, ktoré by sa mohli použiť na iné účely.

O úspornom rozpčte

V Martine sa na konci minulého roka schválil úsporný rozpočet, šetrí sa na každom kroku. Prečo? To sme naozaj na tom až tak zle?

- Je logické, že finančná a následne aj hospodárska kríza, s ktorou ešte stále zápasí celý svet, má dopady aj na financovanie samospráv. To je z veľkej časti závislé od podielových daní. Výnos z nich je v súčasnosti podstatne nižší, než tomu bolo v období pred krízou. Prirodzene, že sme na to museli reagovať.

Ako?

- Rozpočtovou zodpovednosťou. Po všetkých úsporných opatreniach, ktoré sme urobili v minulom roku, nám na strane príjmov stále chýbali 2 milióny eur.  Mali sme na výber dve cesty. Spomínanú zodpovednosť alebo zadlžovanie. Vybrali sme si prvú a to aj napriek tomu, že Martin je v dobrej ekonomickej kondícií a mohol by si dovoliť aj nejakú tú rozšafnosť. Principiálne som takúto možnosť odmietol. A to z jednoduchého dôvodu. Ja chcem aj po skončení môjho mandátu v tomto meste pôsobiť a ťažko by som sa mohol niekomu pozrieť do očí, keby sme sa teraz pustili do bezbrehého rozhadzovania peňazí. Rozhodol som sa tak aj s rizikom, že niektoré reštrikčné opatrenia ľudí bolia, čo sa môže prejaviť na ich nespokojnosti s mojou prácou. Ale ak by sme sa zadlžovali, tak časom by boli reštrikcie väčšie a oveľa bolestivejšie.

Excesy z iných miest sú varujúce...

- Nechcel by som byť v koži mojich kolegov z Bratislavy, Banskej Bystrice alebo z Trenčína. Tieto mestá si žili nad pomery a sú pred hrozbou nútenej správy. Veľmi intenzívne komunikujem najmä s Richardom Rybníčkom, s primátorom Trenčína. Neviem si predstaviť, keby som ja svojmu nástupcovi zanechal také nášľapné míny, aké on v rôznych zmluvách nachádza po svojich predchodcoch. Napríklad len za minulý rok majú neuhradené faktúry za 17 miliónov eur a dlhodobé úvery vo výške 40 miliónov eur, pričom rozpočet mesta je 27 miliónov eur.

Čo tým chcete povedať?

- Len to, že na každom kroku sa nám zodpovednosť vypláca. Pozrite sa, mesto je ako jedna rodina a preto by som niektoré veci vysvetlil na príklade rodiny. Ak má rodina k dispozícii povedzme 700 eur, tak je v jej prioritnom záujme peniaze použiť na zaplatenie hypotéky, za služby spojené s bývaním, za potraviny na jedlo, za dopravu, za zdravotnú starostlivosť, vzdelanie detí a podobne. A niekedy je to veru zázrak, že to ľudia všetko dokážu. Ak popritom ešte navyše niečo ušetria, tak je na nich, ako tie peniaze potom využijú. Či pôjdu do kina, na kávu, budú šetriť na dovolenku alebo si ich odložia na horšie časy. Toto je zodpovedné správanie. Aj s financiami mesta je to podobné. Najprv musíme zaplatiť to, čo je zo zákona a zo zmlúv nevyhnutné – úvery, doprava, odpady, školstvo, svietenie. Lebo ak to neurobíme, tak nastávajú problémy s bankami, nedajbože s exekútormi, so zabavením majetku. A ak nám ešte po tomto všetkom čo treba zaplatiť niečo ostane, tak potom rozmýšľame, kde peniaze dáme. Či na sociálne programy, opravy, na dotácie do kultúry alebo športu.

A kde ich dáte?

- Pripravujeme prvú zmenu rozpočtu. Určite budeme škrtať niektoré výdavky, pričom príjmovú stránku rozpočtu sa budeme snažiť navýšiť predajom prebytočného majetku. Predtým ako sa návrh dostane na rokovanie zastupiteľstva, tak o každom eure sa budem s poslancami rozprávať. Určíme si priority a podľa nich sa zariadime. Musíme si povedať, čo je dôležité teraz, čo môže ešte počkať a čoho sa prípadne môžeme zriecť. Samozrejme, očakávame aj námety od občanov. Veď nakoniec o ich spokojnosť v konečnom dôsledku ide. Ich participácia je dokonca žiadaná.

O čistote v meste

Často počúvame od ľudí, že Martin už nie je čistým mestom, že sa v tomto smere situácia oproti minulosti zhoršila. Prečo je to tak?

- Vnímam kritiku ľudí. Ale ak dovolíte, musím sa opýtať, kto to mesto znečistil. Primátor, poslanci? Jasné, že nie. Firma Brantner môže ísť upratovať mesto kedykoľvek, čaká len na pokyn. Priznám sa, že my sme s tým pokynom trochu otáľali, aby sme vyvolali širšiu diskusiu na túto tému. Otvorených otázok je niekoľko. Máme na to, aby nám firma Brantner aj nad rámec dohodnutých služieb upratovala naše mesto, nejdeme sa voči svojmu okoliu správať zodpovednejšie? Nepovzbudíme ľudí k tomu, aby si ako v minulosti trochu pred svojím panelákom upratali? Ja viem, že ľudia majú dnes možno iné starosti, ale predsa len niekedy je tej ľahostajnosti priveľa.

Čo máte na mysli?

- V jeseni som sa zúčastnil na očiste Košút. Na našu výzvu zareagovalo len pár žien. Zbierali sme aj špaky, pričom sa na nás z okna díval muž, ktorý nemal problém ten špak aj pred nami hodiť na zem. Čiže máme dve možnosti. Buď prestaneme byť voči svojmu okoliu ľahostajní a začneme sa k nemu správať civilizovane alebo všetko ostane po starom a mesto upratovanie zakaždým zaplatí. Samozrejme, my to môžeme robiť, ale potom sa na to všetci poskladáme. A keď zdrojov bude málo, tak sa potom nečudujme, ak sa raz zvýšia miestne dane a poplatky.

O centre mesta a parkovaní

Ďalším problémom, o ktorom sa hovorí, je centrum mesta. Podnikatelia sa sťažujú na platené parkovanie, ktoré ich vraj oberá o zákazníkov a následne aj o tržby. Navyše počúvame hlasy, že predstavitelia mesta robia málo preto, aby bolo centrum pre ľudí atraktívne. Čo vy na to?

- Absolútne nesúhlasím s názorom, že by radnica nerobila aktivity, ktoré by ťahali ľudí do centra. Veď po mojom nástupe do funkcie sa v roku 2007 zaviedlo Martinské kultúrne leto, počas ktorého sa každý víkend na pešej zóne niečo deje. Koncerty, predstavenia, súťaže. Je zaujímavé, že ľudia si to všimli a pochvalne sa na túto tému vyjadrujú aj na sociálnych sieťach, len pár podnikateľov to akoby nechcelo vidieť. Veď len za minulý rok sme tu mali 190 hudobných produkcií. Je to málo?

Necháme na občanov, aby to posúdili. Faktom však je, že sa niektoré prevádzky v meste zatvorili, resp. zatvárajú. Predpokladáme, že vám to nie je jedno...

- Samozrejme, že nie. Chápem podnikateľov, že sa ich situácia oproti rokom 2006, 2007, kedy sme aj my na Slovensku zaznamenali silný ekonomický boom, podstatne pre krízu zhoršila. Na tu však bolo treba nejako zareagovať. Každý podnikateľ musí robiť také marketingové aktivity, aby prilákal zákazníkov do svojho obchodu. Priznám sa, že ani ja v centre mesta nenakupujem. Ak mám dôstojne na rôznych úrovniach reprezentovať mesto, tak predsa nemôžem byť oblečený z čínskeho obchodu. Vždy je to o ponuke. Ak je dobrá, tak ľudia na ňu reflektujú.

Ľudí skôr ťahajú nákupné centrá. Vidíme to na ich parkoviskách, sú často plné...

- A to nie je len prípad Martina, rovnako je to aj v iných mestách. Jednoducho, filozofia nakupovania sa zásadne zmenila. Veľké nákupy robia ľudia v nákupných strediskách, v centre skôr hľadajú oddych, posedenie, zábavu. Prirodzene, že ak je u nás väčšia nezamestnanosť, tak ľudia si dvakrát rozmyslia, či peniažky minú v kaviarňach, reštauráciách, baroch. Každopádne, sme ale otvorení diskusii, máme záujem na tom, aby sa našim podnikateľom v meste darilo. Debata sa však musí niesť vo vecnej rovine, nedáme sa tlačiť k múru.

Poďme k parkovaniu v centre, podľa podnikateľov je platené parkovanie problém. Je?

- Každý podnikateľ by mal mať pri svojej prevádzke dostatočný počet parkovacích miest. Ak by to tak bolo, nemáme žiadny problém. Ešte jednu vec by som rád zdôraznil. Nebol som to ja, kto vybudoval parkovací systém, ani som nezakladal akciovú spoločnosť Turiec. Je to zdedený stav. Do parkovacieho systému sa veľa investovalo, ešte dnes sa splácajú úvery. Áno, skúšali sme zaviesť trojhodinové  parkovanie zdarma, ale rýchlo sme prišli na to, že takýmto spôsobom by sme akciovú spoločnosť Turiec položili na lopatky, veď takto strácala až 90 percent zo svojich príjmov.

Niekto vidí riešenie v tom, že by sa mal parkovací systém v meste zrušiť, prípadne spoločnosť, ktorá ho prevádzkuje. Čo si o tom myslíte?

- No dobre, ale nech ten, kto takto uvažuje navrhne aj riešenie, ako sa potom vysporiadať so záväzkami, čiže úvermi, ktoré akciová spoločnosť Turiec má. Zas by sa to nechalo len na pleciach mesta a jeho obyvateľov, ktorí by sa zas museli na všetko poskladať. Pýtam sa, máme na to? Čiže tá otázka nie je vôbec taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad zdalo. A ešte jedna skúsenosť. Počas obdobia, keď sa za prvé tri hodiny neplatilo, tak sa k nám chodili sťažovať ľudia, ktorí si parkovanie predplatili a zrazu, keďže parkovanie bolo zdarma, nemali kde odstaviť svoje auto. Bolo to seriózne?

Ako chce teda mesto napomôcť k tomu, aby v centre bolo viac ľudí, ktorí v ňom nechajú svoje peniažky? Veď podnikatelia tvoria aj pracovné príležitosti. Navyše, ak sa im darí, odvádzajú mestu i vyššie dane...

- Plánujeme zaviesť mestskú kartu, ktorá by bola zlúčiteľná s MHD, s parkovacím systémom, pričom naším cieľom je, aby si s touto kartou mohli ľudia uplatniť rôzne zľavy, na ktoré by ich do svojich prevádzok lákali podnikatelia. Ak budú ľudia vedieť, že napríklad v centre mesta dostanú na kartu napríklad 10-percentnú zľavu v reštaurácii, tak ich to bude motivovať k tomu, aby sa nechodili najesť trebárs niekde do Žiliny, či inde. Prirodzene, je na podnikateľoch či sa do takého to projektu zapoja alebo nie. My im nemôžme nič prikázať.

Kedy by mohli ľudia mestskú kartu využívať?

- Ak pôjde všetko tak, ako má, verím, že už v budúcom roku.

Čo sa stavia v Košútoch a o chýbajúcom modernom kine

Naši čitatelia sa nás pýtajú, aké obchodné centrum sa stavia v Košútoch a či jeho súčasťou bude aj multikino?

- Je to akcia súkromného investora, ktorý na tomto mieste skúpil pozemky a ktorý splnil všetky podmienky stavebného povolenia. Mesto teda nemá právomoc zasahovať do typu prevádzok, nemôže určovať, čo tam má byť alebo nemá.  Pokiaľ viem, tak v tomto priestore bude samostatne stojaci objekt rýchleho občerstvenia – Mc Donalds a samostatný objekt s rôznymi obchodnými prevádzkami. Mukltikino tam nebude.

Martinčania budú za pohodlným kinom naďalej cestovať do Žiliny. Mimochodom, prečo sa u nás nevybudovali také obchodné centrá ako je Max, Aupar a podobne. Veď v porovnateľných mestách, i v menších rástli ako huby po daždi?

- V roku 2007 som mal asi desať záujemcov o výstavbu podobných obchodných centier, na ktoré ste sa i vy pýtali. Problém však vznikol s ich umiestnením. Investor mal záujem stavať v priestoroch súčasnej tržnice za kostolom, no my sme nemali preňho voľné pozemky, pretože bývalé vedenie mesta ich dlhodobo prenajalo firme, ktorá prevádzkuje tržnicu. Ďalšie pozemky sú v súkromných rukách, pričom ich majitelia za ne pýtali neúmerne vysoké peniaze, v starej mene až 20 tisíc korún za meter štvorcový. Čiže v tom momente sa každý otočil na päte a išiel do Žiliny. Verím, však, že keď kríza doznie, tak aj v Martine sa vytvoria podmienky na výstavbu väčšieho obchodného centra.

O športe

Šport je oblasťou, na ktorú kríza asi najviac vycerila zuby. Aj v našom meste pomaly nie je klub, ktorý by nemal existenčné starosti. V ofsajde končia tradičné martinské športy ako je futbal, hádzaná a najnovšie aj hokej. Funkcionári hľadajú pomoc, no nenachádzajú ju. Prečo?

- Nechcem na nikoho upriamovať pozornosť, ale športu je dlžný najviac štát. Na rozdiel od iných krajín v našej neexistuje zvýhodnenie firiem, ktoré by do tejto oblasti dávali peniaze. Problémom je aj to, že výnosy z lotérii nekončia v športe, sanujú sa nimi iné veci. Jednoducho, pokiaľ štát nebude ochotný podporovať šport, ak nepríde s daňovými zvýhodneniami, prípadne bonusmi, tak nám budú najmä v ťažkých časoch kluby zanikať. Mesto robí, čo môže, ale platí, že môžeme sa prikryť len takou perinou, akú máme.

A tá nie je taká široká...

- Už sme sa o tom bavili, rozpočtová zodpovednosť je priorita. Nemôžme sa zadlžovať na úkor budúcnosti. Opakujem, najprv musíme zaplatiť to, čo je zo zákona nevyhnutné až potom môžeme riešiť ostatné. Žiaľ, šport, ale i kultúra je istým spôsobom nadštandard.

Lenže čo bude napríklad s hokejom, veď Martin môže prísť o extraligovú licenciu. Veľa fanúšikov sa na mesto díva s nádejou, že pomôže. Pomôže?

- Mesto dlhodobo hokeju pomáha. Prevádzkujeme zimný štadión, ročne nás to stojí okolo 300 tisíc eur, pravidelne prispievame  aj na činnosť klubu podľa našich možností. Navyše, snažíme sa hľadať aj iné zdroje financovania. MHC Mountfield je však súkromná spoločnosť a zodpovednosť za ňu musia niesť v prvom rade jej akcionári. Veď neboli sme to my, kto s hráčmi uzatváral také zmluvy, ktoré neboli kryté reálnym rozpočtom, neboli sme to my, kto hanlivými výrazmi častoval generálneho sponzora, ktorý teraz zvažuje, či hokej v Martine ešte vôbec podporí. Každopádne, nie je mi ľahostajný osud martinského hokeja a budem sa snažiť napomôcť k tomu, aby extraliga u nás ostala. Viem, že čas nás tlačí, ale potrebujeme ešte pár týždňov, aby sme sa dopracovali k nejakému výsledku.