Brantnert Fatra

Dušan Magula   

Po roku 1993 sme postupne začali poskytovať servis pre viaceré mestá a obce na Slovensku, väčšinou prevzatím niektorých technických služieb. Ďalšími krokmi boli modernizácia vozového parku a zavedenie systémov pravidelného zberu. V ďalšej fáze sa budovali skládky odpadov a zavádzal sa separovaný zver.

Dnes ste považovaní za jednu z najväčších firiem v tomto segmente trhu na Slovensku.

Na Slovensku máme v súčasnosti 15 aktívnych firiem, ktoré obsluhujú okolo 700 tisíc obyvateľov, s obratom 33 miliónov eur. Zamestnávajú približne 700 zamestnancov.

Väčšinu firiem tvoria klasické zberové spoločnosti a prevádzkovatelia skládok, pričom na rozdiel od veľkej časti konkurencie poskytujeme aj tzv. technické služby, teda čistenie ulíc, údržbu verejného osvetlenia, údržbu zelene a pod. Päť našich spoločností tvorí vyšší, špecializovaný stupeň odpadového hospodárstva. Typickým príkladom je Brantner Altgas, kde vytvárame z odpadu alternatívne palivo pre cementárne, ďalej v KB Paper spracovávame papier a Terra Systems sa zaoberá aktívnym odplyňovaním skládok.

Ak uvážime nízku cenu za skládkovanie odpadov v SR, tak výroba alternatívneho paliva sa nezdá byť veľmi lukratívnym biznisom.

Trh s týmto palivom sa neustále vyvíja. Ovplyvňujú ho ceny primárneho paliva, ktorým je uhlie. Z pohľadu výroby je najnáročnejšie splniť požiadavky odberateľov na výhrevnosť, vlhkosť a obsah chlóru. Nám sa to postupne podarilo a dnes vyrábame približne 22 tisíc ton alternatívneho paliva ročne. O tom, že je to pre nás zaujímavá komodita, svedčí i skutočnosť, že ju robíme i napriek tomu, že máme vlastné skládky.

Čo sa týka odplyňovania skládok, Terra Systems pôsobí na všetkých vašich prevádzkach?

Prvým projektom bola skládka v Spišskej Novej Vsi, ale aktívne odplyňovanie sme nainštalovali už aj v Lučenci a v Kolte a plánujeme aj v Martine. V tomto roku sme zahájili ďalšiu fázu v tejto oblasti, keď sme v Spišskej Novej Vsi spustili náš prvý projekt výroby elektriky zo skládkového plynu. Sám som zvedavý, ako to bude fungovať.

Poďme k ďalším špecializovaným firmám.

Drevorec je firma založená na zber a obchodovanie s odpadovým drevom. Chceme využiť skúsenosti z Rakúska, kde máme spoločnú firmu Holzrec s najväčším rakúskym spracovateľom dreva, koncernom EGGER.

Poslednou firmou je Ladisco, ktorá je dcérskou spoločnosťou našej rakúskej spoločnosti Ölwert Recycling a zaoberá sa zberom a spracovaním odpadového oleja.

Disponujete tiež piatimi skládkami, v Skalici, v Kolte pri Nových Zámkoch, v Lučenci, v Spišskej Novej Vsi a v Martine. Uvažujete o ďalších lokalitách?

Nie, sústreďujeme sa na rozširovanie existujúcich. V prvých troch už máme navýšené kapacity, na Spiši a v Martine pripravujeme rozšírenie. Dnes je projektová príprava a povoľovací proces na skládku v novej lokalite finančne aj časovo veľmi zložitý a s tak neistým výsledkom, že podľa mňa nemá zmysel sa do investície púšťať.

Súvisí s tým zrejme i trend stanovený Európskou úniou, ktorého cieľom je skládkovanie celkom utlmiť.

Samozrejme. Trend je zjavný, v Rakúsku ho už absolvovali a zakázali skládkovanie odpadu. Vývoj začal separovaním základných zložiek komunálneho odpadu, neskôr pribudol separovaný zber biologicky rozložiteľného odpadu a nakoniec bol približne 10 rokov vopred oznámený termín ukončenia skládkovania. Celý proces bol sprevádzaný permanentným zvyšovaním poplatkov za uloženie, čo významne podporilo zvyšovanie úrovne separácie.

Toto sa však u nás nedeje. Poplatky sa nemenia a termín ukončenia skládkovania je neznámy.

A to je veľká chyba. Dnes by sa malo povedať, kedy plánujeme ukončiť skládkovanie a stanoviť jasný vývoj poplatku za uloženie, tak, aby sa mohli reálne začať plánovať spaľovne. Treba si uvedomiť, že postavenie spaľovní, ktoré majú nahradiť skládky, je časovo extrémne náročné. Tri roky „zabijete“ iba samotnou prípravou. Kým termín nie je jasný a poplatky za uloženie odpadu dostatočne vysoké, tak neexistuje šanca pre vznik novej spaľovne.

Napriek tomu sú samosprávy oslovované investormi s projektmi spaľovní už dnes.

Áno, po Slovensku chodia dodávatelia technológií za starostami a ponúkajú im projekty, ktoré vyzerajú na papieri úžasne a bezchybne. Cena spaľovania je nízka a výnosy z predaja elektriny a tepla sú vysoké. Realita je však tomu vzdialená.

Prečo?

Treba sa pozrieť do zahraničia. Spaľovne s kapacitou odpadu pod stotisíc ton ročne nie sú rentabilné a cena za spaľovanie je vyše sto eur na tonu. Starostovia u nás nie sú nadšení, už keď majú zaplatiť dvadsať alebo tridsať eur za tonu. Čo povedia pri cene sto eur? Druhou zásadnou slabinou týchto projektov je fakt, že nemajú zabezpečený dostatok odpadu. Stotisíc ton je veľký balík, ktorý nie je ľahké dať dokopy.

Takže podľa Vás je pre rozbehnutie investícií do spaľovní nevyhnutné zvýšiť poplatky za uloženie odpadu a stanoviť termín ukončenia skládkovania?

Presne tak. Pri takýchto podmienkach by sme sa na spaľovňu začali pripravovať i my. Naša skupina má na Slovensku k dispozícii zhruba 220 tisíc ton komunálneho odpadu. Samozrejme zvyšovanie poplatkov sa nebude páčiť občanom, ale treba si uvedomiť, že ekológia niečo stojí.

V regióne však obvykle pôsobí viacero zberových spoločností. Sústrediť toľko odpadu do spaľovne si preto žiada dosť náročnú koordináciu.

Práve preto bol v Rakúsku trend, že do investícií do spaľovní sa pustili kraje, resp. spolkové krajiny. Na úrovni VÚC sú lepšie možnosti ovplyvňovať povoľovací proces a koordinovať aktivity.

Treba si uvedomiť, že spaľovňa je extrémne drahý projekt, ktorý začína niekde pri sto miliónov eur, pričom len samotná projektová príprava vyjde na tri milióny eur. VÚC navyše môžu získať aj verejné zdroje. Ich ďalšou nespornou výhodou je komunikácia s verejnosťou, pretože verejnosť vníma verejné projekty s oveľa väčším pochopením. Na Slovensku sú už viaceré skúsenosti s odporom verejnosti k výstavbe spaľovní, hoci moderné spaľovne sú ekologickejšie ako skládky. Veľká kapacita by mohla vzniknúť v cementárňach a vápenkách, tieto už dnes dávajú impulz.

Ako prebiehal cenový vývoj v čase prípravy na odkláňanie odpadov od skládkovania v Rakúsku?

K blížiacemu sa termínu ukončenia skládkovania rapídne poklesli ceny, pretože prevádzkovatelia skládok potrebovali naplniť zvyšné kapacity. Hneď potom naopak ceny prudko stúpli, keďže kapacita spaľovní nebola dobudovaná. Neskôr opäť o niečo klesli, najmä v dôsledku krízy a nedostatku odpadov.

Ak dôjde k zastaveniu povoľovania nových skládok, potom sa udeje to, čo v Rakúsku: skládky s menšou kapacitou sa vyčerpajú a množstvá odpadu sa skoncentrujú do väčších regionálnych skládok. To už je ďalší predpoklad na vznik spaľovní.

Skládky odpadov majú vo svojej podstate charakter sieťového odvetvia, no napriek tomu ich ceny žiaden úrad pre reguláciu neurčuje. Ich možnosti pre „tichú dohodu" na cene to zvyšuje.

Nemyslím si. Treba si uvedomiť, že podstatnú časť nákladov tvorí preprava a tieto náklady dosť významne rozhodujú o výbere skládky. V tomto smere u nás však chýba princíp solidarity. To znamená, že ten, kto má ďalej ku skládke, by mal mať nižšiu cenu za uloženie. A naopak. V praxi to však funguje často opačne. Sú však aj prípady, kedy sú dve skládky porovnateľne blízko a vtedy z toho môže vzísť tvrdý konkurenčný boj.

Od zvýšenia poplatku za uloženie odpadu sa očakáva aj posun k vyššej miere separovania a zhodnotenia.

Bezpochyby áno. Preto je veľmi dôležité, aby bol čo najskôr zverejnený postup zvyšovania poplatkov za uloženie odpadov. Na Slovensku sme to pod pláštikom „falošnej sociálnosti“ zanedbali a teraz podľa návrhov nového zákona o odpadoch to vyzerá skôr na skokový nárast.

Vy v súčasnosti žijete neďaleko Bratislavy, v Rakúsku. Koľko platíte za nakladanie s komunálnym odpadom?