Brantnert Fatra

Fermentácia rieši zhodnotenie bioodpadu efektívne

V mesačníku Odpadové hospodárstvo - máj 2012 bol pod názvom Dobré výsledky potrebujú kapitál uverejnený rozhovor s konateľom spoločnosti Brantner Walter GmbH Ing. Dušanom Magulom.

V rozhovore sa debatovalo i o problematike zhodnocovania bioodpadov, redaktor položil Ing. Magulovi otázku: „Najviac projektov sa v súčasnosti podáva na zhodnocovanie bioodpadu. Veľmi často je ich súčasťou nákup drahých fermentorov, ktoré považujú za prebytočnú investíciu už aj niektoré environmentálne združenia.“

Ing. Dušan Magula reagoval odpoveďou: „S fermentormi som sa v Rakúsku vôbec nestretol, zrejme to na Slovensku niekto presadil. Mimochodom, my sme si vo firme robili kalkuláciu takéhoto projektu na BRO (biologicky rozložiteľný odpad – pozn.red.) a vyšli nám náklady sto eur na tonu bioodpadu. Zaujímalo by ma, kto tieto kalkulované náklady uhradí. Skončí to tak, že fermentory nebude nikto prevádzkovať, pretože to bude drahé“.

Zhodnocovať bioodpad bude povinné

Separovanie zberu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu (BRO) vychádza zo zákonných  povinností. Ide najmä o zákon  o odpadoch, rámcovú smernicu o odpade, nariadenie EPaES o vedľajších živočíšnych produktoch, ako aj o strategické dokumenty: program odpadového hospodárstva, stratégia obmedzenia ukladania biologicky rozložiteľného odpadu na skládky a program predchádzania vzniku odpadu.

Zákon o odpadoch zakazuje zneškodňovať BRO  zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene, ak sú súčasťou komunálneho odpadu. Tým sa vylúčilo zneškodňovanie akéhokoľvek „zeleného bioodpadu“. Zákon tiež ukladá samosprávam povinnosť  zaviesť separovaný zber papiera, skla, kovov, plastov a BRO.  ZMOS a Vláda SR sa v Memorande o spolupráci vo februári 2009 dohodli na odklade povinnosti separovať BRO a zhodnocovať kuchynský odpad už v roku 2010, napriek tomu, že táto povinnosť bola známa už v roku 2001.

Preto sa novelou zákona na konci roku 2009 BRO vyňal zo zodpovednosti. Nový termín na zavedenie separovaného zberu BRO predpokladal zverejnený návrh nového zákona o dopadoch už v roku 2013 (návrh bol v čase uzávierky vydania stiahnutý – pozn. red.). V novom  zákone o odpadoch bude zakotvená aj povinnosť transpozície európskej smernice o odpade,  v súlade s ktorou sa dopĺňa nakladanie s BRO.

Prečo fermentor?

Na otázku „prečo fermentor“ dáva odpoveď práve vyššie uvedená zákonná povinnosť pre samosprávy zhodnocovať  aj kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť BRO, kde bola v čase riešenia budúcej povinnosti a vypracovávania žiadostí o NFP z OP ŽP pre SR záväzná aj legislatíva EÚ, konkrétne Nariadenie EP a ES č.1774/2001 o vedľajších živočíšnych produktoch (nahradené Nariadením EP a ES č.1069/2009).

Podľa neho  pre producentov  kuchynského a reštauračného odpadu, ktorý je súčasťou vedľajších živočíšnych produktov, je zakázané kŕmenie suchozemských a hospodárskych zvierat okrem kožušinových zvierat a producent tohto odpadu je povinný zabezpečiť jeho spracovanie. Prevádzkovateľ zariadenia je povinný zabezpečiť spracovanie tohto odpadu nasledovným spôsobom: podrviť kuchynský a reštauračný odpad na frakciu do 12 mm priemeru a následne vystaviť  termickej inaktivácii (hygienizácii) pri 70°C po dobu 1 hodiny.

Z POH SR na roky 2011-2015 a ďalších zákonov, smerníc a nariadení jednoznačne vyplýva, že „je nevyhnutné zaviesť systém zberu kuchynského a reštauračného odpadu v mestách s nadväznosťou na bezpečné zhodnotenie tohto odpadu spôsobom, ktorý spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia  a zdravia obyvateľov“.  Taktiež musí zákon vytvoriť aj mechanizmus na podporu umiestňovania kompostu vyrobeného na kompostárňach  na trh a bude podporovať výrobu alternatívnych palív vyrobených z odpadu.

Fermentor ako najprijateľnejšie riešenie

Samosprávy na riešenie tejto povinnosti mali tieto technické možnosti riešenia:

-kompostáreň s kompostovaním na otvorených plochách - predstavuje len čiastočné riešenie, nerieši problematiku kuchynského odpadu podľa európskej legislatívy, konkrétne vyššie uvedeného nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch,

-bioplynová stanica - minimálna kapacita 7000 t BRO ročne, veľké prepravné vzdialenosti BRO a tým aj zvýšenie  nákladov na zhodnotenie BRO,

-spaľovňa - problémom sú vysoké investičné náklady a prevádzkové náklady, minimálna kapacita 150 000 t BRO ročne, veľké prepravné vzdialenosti BRO a tým aj zvýšenie nákladov na zhodnotenie BRO,

-kompostáreň s technológiou aeróbneho spracovania BRO (teda fermentorom) vrátane kuchynského a reštauračného odpadu, dosahujúcou teploty zhodnocovania BRO požadované platným Nariadením ES a EP č.1069/2009. Toto bolo investične aj kapacitne najprijateľnejšie riešenie problému. Kapacita 1500-2000 t BRO pokrýva potreby samospráv, čo znamená krátke prepravné vzdialenosti BRO a kalkulácie nákladov uvedené vo finančných analýzach pripravovaných projektov boli ekonomicky najprijateľnejšie v súvislosti so zákonnou povinnosťou riešenia tohto problému.

Samosprávy, ktoré majú vybudované zariadenia na zhodnotenie BRO s technológiou aeróbnej fermentácie prostredníctvom fermentora, majú riešené hneď tri problémy: spracovanie zeleného bioodpadu (Zákon o odpadoch), spracovanie  kuchynského odpadu (Nariadenie ES a EP) a možnosť výroby buď kompostu pre aplikáciu na verejnú zeleň alebo kompostu na energetické využitie ako voľne sypaný na spoluspaľovanie pre odbyt ako alternatívneho paliva (POH SR). Tým môžu vo vysokej miere spĺňať ciele, ktoré sú obsahom vyššie uvedených programových dokumentov.

Ako je to s nákladmi?

Ako vyplýva z vyššie uvedenej reakcie Ing. Dušana Magulu, v rozhovore sa vyjadril kriticky i k nákladom na zhodnocovanie BRO.

Uveďme však aj stanovisko druhej strany – prevádzkovateľa zhodnocovacieho zariadenia BRO – teda samospráv. Skutočné náklady v už fungujúcich zariadeniach na zhodnocovanie BRO v SR sa pohybujú  v priemere okolo 14 € bez DPH na tonu bioodpadu. V týchto nákladoch sú zahrnuté: elektrická energia a PHM, mzdové náklady na obsluhu kompostárne a náklady na opravy a údržbu technológií, ktoré budú v plnom rozsahu aktuálne až po dvoch rokoch prevádzky po uplynutí záruk zariadení.

K problematike nakladania s BRO sa vyjadril aj jeden z prijímateľov prostriedkov z fondov z EÚ a štátneho rozpočtu na projekt, ktorý rieši nakladanie s BRO – Mesto Lučenec, v zastúpení Ing. Milanom Haluškom.

Stanovisko Ing. Milana Halušku:

„Zákon o odpadoch č. 223/2001 nariaďuje samosprávam od 1.1.2006 zákaz zneškodňovať BRO  zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu. Zákon o odpadoch tiež postavil od 1.1.2010 pred samosprávy povinnosť  zaviesť separovaný zber papiera, skla, kovov, plastov a BRO.

V zmysle nového zákona o odpadoch č. 223/2010 musia mať občania a subjekty v meste, ako platcovia poplatku za likvidáciu odpadu, možnosť odovzdať biologicky rozložiteľný odpad (BRO) a samospráva musí mať kapacity na jeho likvidáciu. Táto povinnosť, ako aj samotný cieľ - „rozšírenie podielu zhodnocovaného odpadu na celkovom množstve komunálneho odpadu o BRO“  boli dôvodom, prečo sa Mesto Lučenec rozhodlo zrealizovať projekt výstavby regionálneho zariadenia na zhodnocovanie BRO.

Vzhľadom na nedostatok vlastných finančných zdrojov na realizáciu tak rozsiahleho projektu využilo príležitosť a podalo žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho spoločenstva, konkrétne v rámci Operačného programu životné prostredie.

Žiadosť bola  podaná v rámci výzvy č. OPŽP-PO4-08-3, dňa 25. 9. 2008 a na základe nej bol projekt „Lučenec kompostáreň BRO“ podporený, zrealizovaný a od 24.10.2011 prebieha skúšobná prevádzka zariadenia.

Materiál dovezený na spracovanie je obsluhou prekontrolovaný, odvážený, zaevidovaný a uložený na vyhradené miesto. Následne je pripravovaný na ďalšie spracovanie. Výsledný produkt, kompost, bude využitý na údržbu mestskej zelene. Zariadenie je určené na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov v rámci nakladania s odpadmi pre zvozovú oblasť mesta Lučenec a okolie.

Ide o zber a následné zhodnocovanie záhradného odpadu a odpadu z údržby verejnej zelene (tráva po kosení, konáre po orezávkach, opadané lístie a pod.). Samotné spracovanie odpadu kompostovaním, prebieha za pomoci aeróbneho fermentora. Ide o kontrolovaný a riadený, aeróbny mikrobiologický proces. Služba je pre občanov mesta Lučenec poskytovaná bezplatne.

V zmysle zákona o odpadoch č. 223/2010, musia mať občania a subjekty v meste, ako platcovia poplatku za likvidáciu odpadu, možnosť odovzdať biologicky rozložiteľný odpad (BRO) a samospráva musí mať kapacity na jeho likvidáciu. Pre občanov z okolia bude služba spoplatnená. Okrem možnosti priviezť vyššie špecifikované druhy odpadu individuálne občanmi bude Mesto Lučenec zabezpečovať hromadný odvoz BRO.

V lokalitách zástavby rodinných domov budú pristavené označené kontajnery a v blízkosti bytovej výstavby, sa bude realizovať zber z kontajnerových stanovíšť. Mesto Lučenec plánuje v blízkej budúcnosti rozšíriť a zefektívniť zber BRO. Začiatkom roku 2012 bola v rámci výzvy OPŽP podaná žiadosť o nenávratný finančný príspevok na realizáciu projektu „Zintenzívnenie a zefektívnenie separovaného zberu BRO v Meste Lučenec“.

Tento projekt v rámci tejto výzvy nebol podporený. Mesto Lučenec však má ambície uchádzať sa o jeho podporu v rámci ďalších výziev. Cieľom projektu je zakúpenie zvozovej techniky, zberných vozidiel a špeciálnych kontajnerov pre domácnosti a oblasti bytovej zástavby. Súčasťou projektu je rozšírenie zberu o reštauračný odpad. Okrem environmentálnych prínosov má realizácia projektu aj ekonomické dopady. Celkové náklady na spracovanie 1 t bioodpadu sú 16,24 € s DPH. Celkové ročné prevádzkové náklady kompostárne sú 32 480 € s DPH. Úspora z neuloženia BRO na skládku je pri 2000 t BRO a poplatku 39 € na tonu 78 000 €.“

Z jeho stanoviska vyplýva, že Mesto Lučenec prevádzkuje v realizovanom projekte „Lučenec kompostáreň BRO“ fermentor a má ambície uchádzať sa aj o podporu realizácie projektu na zefektívnenie separovaného zberu BRO , ktorého súčasťou je i rozšírenie zberu o reštauračný odpad.

Okrem environmentálnych prínosov má realizácia projektu s fermentorom aj ekonomické dopady. „Celkové náklady na spracovanie 1 t bioodpadu sú 16,24 € s DPH. Celkové ročné prevádzkové náklady kompostárne sú 32 480 € s DPH. Úspora z neuloženia BRO na skládku je pri 2000 t BRO a poplatku 39 € na tonu 78 000 €“, konštatuje v stanovisku Ing. Milan Haluška.

Bioodpad v kontexte trhu

Chápeme, že budovanie kompostární sa nepáči spoločnostiam typu Brantner, pretože prichádzajú o poplatky za uloženie BRO na ich skládky (hoci to legislatíva výslovne zakazuje). S vyššie uvedenými tvrdeniami Ing. Dušana Magulu nesúhlasíme, poškodzujú všetkých dodávateľov fermentorov a obdobných zariadení.

Záverom konštatujeme, že Slovenská republika sa zaviazala postupne znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) a to do roku 2013 na 50 % z celkového množstva (hmotnosti) BRKO vzniknutých v roku 1995, teda na množstvo najviac 347 500 ton; do roku 2015 na 45 % z celkového množstva (hmotnosti) BRKO vzniknutých v roku 1995, teda na množstvo najviac 312 700 ton; do roku 2020 na 35% z celkového množstva (hmotnosti) BRKO vzniknutých v roku 1995, teda na množstvo najviac 243 250 ton.

Sme v roku 2012 a Slovenská republika sa ani zďaleka nepribližuje k naplneniu vyššie uvedených množstiev a zásadne neplní svoje záväzky v tejto oblasti. Je utópiou predpokladať, že v najbližších rokoch sa na Slovensku vybudujú nové spaľovne, ktoré tento problém vyriešia. Preto kompostárne a niekoľko bioplynových staníc aspoň zatiaľ prinášajú riešenie pre BRO a kuchynské odpady.

Odkaz: http://www.odpady-portal.sk/Dokument/101253/fermentacia-riesi-zhodnotenie-bioodpadu-efektivne.aspx