Sme tu pre Vás 043/4211 333
Kto dostane kód R3 na plasty, určia úradníci podľa nového usmernenia
Ministerstvo životného prostredia zverejnilo v septembri usmernenie určené ich úradníkom úradov životného prostredia, ktorým sa majú riadiť pri rozhodovaní o tom, ktorej prevádzke môžu udeliť kód činnosti R3 pri spracovaní odpadov z plastov. Usmernenie však zrejme usmerňuje až príliš. Niektoré už existujúce technológie určuje ako správne priamo v usmernení. Na druhej strane, podľa jedného zo spracovateľov plastov, spoločnosti General Plastic, zverejnené kritériá poškodzujú niektoré moderné prevádzky. Ministerstvo zmenilo názor, usmernenie chce zmeniť.
Ak spracovateľ odpadových plastov nebude spĺňať ministerstvom určené podmienky, nemusí opäť získať status prevádzky, ktorá materiálovo zhodnocuje plasty. To je cieľom usmernenia ministerstva, ktoré ho vydalo na základe opatrenia č. 52 v Programe odpadového hospodárstva SR 2011-2015. Pre mnoho podnikateľov by to mohlo znamenať ohrozenie ich činnosti, nakoľko zhodnocovanie plastov tvorí podstatnú časť ich príjmov.
Obvodné úrady životného prostredia môžu podľa nového usmernenia ministerstva udeliť podnikateľovi kód činnosti R3 iba vtedy, ak splní požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy (STN ISO 15270 – pozn. red.). Materiálové zhodnotenie musí prebiehať buď mechanickou, surovinovou (chemickou), alebo biologickou (organickou) recykláciou.
Výstupom zo zhodnocovania odpadov z plastov musí byť podľa ministerstva výrobok. Za taký sa považuje napríklad granulát, či syntetická ropa, ale aj stabilizované organické zvyšky, oxid uhličitý a voda, ktoré vzniknú biologickou recykláciou. Na druhej strane, energetické zhodnocovanie a spaľovanie už podľa ministerstva výrobkom nie je. Nie je ním ani aglomerácia plastov, teda rozkúskovanie alebo granulovanie odpadu z plastu do formy častíc, ktoré držia spolu v prípade, že v procese aglomerácie nedochádza v aglomerátore k termickej úprave materiálu a následnému ochladeniu vodou alebo vzduchom.
Krasnec: Usmernenie nereflektuje situáciu na trhu
S usmernením ministerstva nesúhlasí významný spracovateľ PET fliaš na Slovensku, spoločnosť General Plastic. Podľa jej riaditeľa Petra Krasneca presahuje dané usmernenie rámec legislatívy EÚ a nevychádza (minimálne pri komodite PET) z reálneho vývoja na trhu. „V súčasnosti sa v komodite PET uprednostňuje výroba praných vločiek pred regranulátom – najmä z finančných a energetických dôvodov – preto proces výroby a používania praných vločiek ide výrazne dopredu oproti výrobe a používaniu regranulátu“, konštatuje Krasnec.
Toto usmernenie ide podľa neho proti vývoju na trhu a môže spôsobiť odliv PET materiálu do iných krajín, kde takéto usmernenie nemajú a kde je proces výroby praných vločiek chápaný ako proces materiálového zhodnotenia pod kódom R3. „Môže tiež ohroziť zamestnanosť v spoločnostiach, ktoré PET fľaše na Slovensku spracovávajú“, objasňuje Peter Krasnec.
Jediná a vhodná technológia z Banskej Bystrice
Spôsoby „správnych“ recyklácií popisuje ministerstvo v usmernení veľmi podrobne. Na popis povolených technológií pritom využíva aj obrázkový materiál, prevzatý často bez uvedenia zdroja. V usmernení ministerstva sa tak nachádzajú obrázky napríklad z prestížneho britského časopisu Waste Management World, či nákres linky frakčnej depolymerizácie spoločnosti Clyvia Technology GmbH.
To, že niektorí spracovatelia s rozhodovaním úradníkov nebudú mať v prípade prehodnocovania súhlasu problém, je zjavné už pred ich rozhodnutím. Rozhodnutie za nich totiž vykonali nadriadení. Pri popise správnej technológie surovinovej chemickej recyklácie, ktorá využíva linku frakčnej depolymerizácie, cituje totiž ministerstvo technológiu priamo prevzatú zo zverejneného zámeru zariadenia na úpravu, spracovanie a zhodnocovanie plastov a iných odpadov od banskobystrickej spoločnosti Elektro Recycling. Zariadenie prevádzkuje firma v bývalej cementárni Banská Bystrica. Popis „vyhovujúcej“ technológie na získanie kódu R3 okopírovalo ministerstvo zo zámeru doslovne, i s nákresmi.
Ministerstvo: nikoho nepreferujeme
Podľa ministerstva životného prostredia nie je technológia uvedená v usmernení odporúčaná. „Uvedená je iba ako príklad surovinovej recyklácie, aby pracovníci obvodných úradov mali predstavu, z akých častí sa skladá takáto technológia“, vysvetľuje ministerstvo životného prostredia v stanovisku, ktoré redakcii zaslal hovorca rezortu Maroš Stano. To isté platí podľa envirorezortu aj pre technológiu mechanickej recyklácie, kde ministerstvo uviedlo v usmernení rôzne príklady mlynov, dopravníkov, odstrediviek, pračiek a sušičiek odpadových plastov. Ministerstvo pri uvádzaní príkladov v usmernení vychádzalo z už zavedených a funkčných technológií na Slovensku.
„Ministerstvo životného prostredia nemôže ovplyvniť objektivitu v procese rozhodovania úradníkov pri schvaľovaní technológie surovinovej recyklácie, pretože dotyčná technológia je na Slovensku už niekoľko rokov schválená a prevádzkovaná viacerými spracovateľmi. Podľa ministerstvu dostupných informácií aj vyššie uvedená spoločnosť mala už pred vydaním usmernenia vydaný súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov. To znamená, že úradníci o vhodnosti prevádzkovania tejto technológie už rozhodli“, bráni sa ministerstvo.
V samotnom usmernení však ministerstvo uvádza, že je vydané pre praktické problémy nielen pri vydávaní súhlasov, ale aj pri predlžovaní platnosti súhlasov.
Zelený rezort tvrdí, že neeviduje problémy s vydávaním súhlasov na prevádzkovanie zariadení surovinovou recykláciou. „Usmernenie bolo prioritne pripravované pre množstvo otázok a žiadosti o konzultáciu zo strany pracovníkov štátnej správy pri schvaľovaní zariadení na zhodnocovanie odpadov z plastov materiálovou recykláciou“, konštatuje ministerstvo. Zároveň dodáva, že toto usmernenie plánuje doplniť.
KONTEXT
Na aké opatrenie POH SR 2011-2015 odkazuje MŽP SR?
O.52. pre odpady z obalov a odpady z výrobkov z papiera, skla, plastov a viacvrstvových kombinovaných materiálov uprednostňovať materiálové zhodnotenie; za týmto účelom je potrebné, aby hlavné činnosti R3 boli presnejšie definované, keďže sa jedná o rôzny rozsah organických materiálov. U odpadov z plastových obalov a z výrobkov z plastov musí byť výstupom nie odpad, ale surovina. Výstupnou činnosťou materiálového zhodnocovania nesmie byť zmenšovanie, triedenie alebo drvenie odpadu.
Ako MŽP SR upresňuje podmienky pre kód R3?
Príklad: „Sušenie vytriedeného identifikovaného materiálu. Výsledkom sú drte HDPE, PP, PS, ABS, PET vločky atď. Nevyhnutný proces pred konečným extrudovaním materiálu, u fólií aj pred aglomerovaním, pričom požiadavka je, aby výstupný materiál mal maximálne 3-5% vlhkosť.“