Brantnert Fatra

Najhoršie odpadové hospodárstvo z krajín V4? Slovensko, tvrdí štúdia Komisie

Spoločná politika v oblasti odpadov nefunguje. Aj tak možno zhodnotiť výsledky podrobnej správy, ktorú včera zverejnila Európska komisia. Komisia v nej podľa svojich vlastných kritérií hodnotí dosiahnutú úroveň odpadového hospodárstva v jednotlivých krajinách EÚ. Slovensko sa podľa stanovených cieľov únie delí s Estónskom o 18.-19. priečku z 27 krajín EÚ, len tesne za Poľskom, Českom a Maďarskom. Najhoršie dopadlo Grécko, ktoré stráca priepastne veľa bodov i na predposledné Bulharsko.

Správa hodnotí členské štáty podľa osemnástich kritérií, ako je napríklad množstvo zrecyklovaného komunálneho odpadu, zákaz skládkovania, alebo plnenie cieľov pre bioodpad. Z ekonomických nástrojov hodnotí Komisia napríklad výšku poplatkov za uloženie odpadov a existenciu množstevných systémov platenia za odpad (PAYT – pay as you throw). Každé kritérium hodnotí Komisia bodovo i farebne, s využitím zelených, oranžových a červených políčok.
Víťazmi rebríčka sa podľa očakávania stali západné krajiny na čele s Rakúskom a Holandskom, nasledované Dánskom a Nemeckom. Zlyhávanie spoločnej európskej odpadovej politiky signalizuje i fakt, že v poli porazených – až za krajinami V4 – skončil okrem beznádejne posledného Grécka i ďalší dlhoročný člen EÚ Taliansko. „Vážne obavy z obrazu správy“ vyjadril v reakcii i envirokomisár Janez Potočnik.

Komisia chváli krajiny ako Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko, ktoré majú vybudované komplexné systémy zberu odpadu a na skládkach končí menej ako 5 % ich odpadu.

Slovensko v poslednej tretine

Slovensko ohodnotila Komisia najnižšou známkou najmä za neexistujúci program predchádzania vzniku odpadu, nízku mieru recyklovaného (a vysoké množstvo zlikvidovaného) komunálneho odpadu, ako aj za nízky poplatok za uloženie komunálneho odpadu na skládku. V „červenom poli“ je i za chýbajúci odhad množstva vzniknutého odpadu a spracovateľských kapacít v pláne nakladania s odpadom.

Naopak, pozitívne hodnotí EK najmä prístup k službám zberu odpadu a dostupnú kapacitu spracovania komunálneho odpadu. V „zelenom poli“ sa paradoxne objavilo i plnenie cieľov týkajúcich sa množstva biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré sa dostáva na skládky, hoci na inom mieste správy Komisia Slovensko v plnení tohto cieľa kritizuje. Vyplýva to z metodiky hodnotenia, podľa ktorej musí byť do niekoľkých rokov byť znížené množstvo biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu idúceho na skládky na stanovené percento z celkového množstva (hmotnosti) biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995.

Vinníci “na koberec“

Komisia pripravuje konkrétny postup pre desať členských štátov s najhoršími výsledkami, čo sa týka i Slovenska. Tieto plány chce prediskutovať s vnútroštátnymi orgánmi na dvojstranných seminároch na jeseň tohto roku, pričom prvý sa bude konať 19. septembra v Prahe.

Tabuľka a odkazy

http://www.odpady-portal.sk/Dokument/101230/najhorsie-odpadove-hospodarstvo-z-krajin-v4-slovensko-tvrdi-studia-komisie.aspx