Brantnert Fatra

Recyklovať sa majú šaty aj skrine

BRATISLAVA. Ak prinesiete do niektorej z predajní Intimissimi akúkoľvek starú podprsenku, dostanete trojeurovú poukážku na kúpu novej. Akcia „Recyklácia a super zhodnotenie – tri eurá za každú podprsenku“ trvá do konca tohto roka.

Obnosené podprsenky spoločnosť zrecykluje. Vyrábať sa z nich budú napríklad izolačné a zvukoizolačné panely.

Podobne by mali v budúcnosti zbierať a recyklovať výrobky textilné firmy a nábytkári. Počíta s tým návrh novely

Fakty

Návrh zákona o odpadoch
Výrobcovia a dovozcovia textilu, ako aj nábytku by mali povinne zabezpečiť zber a zhodnocovanie odpadu z týchto komodít, minimálne do výšky záväzných limitov, ktoré však návrh nestanovuje. Povinnosť si môžu splniť individuálne či kolektívne.

Podniky, ktoré nakladajú s odpadom, by mali mať odpadového hospodára.Má sa zaviesť poplatok za zneškodnenie odpadu spaľovaním a spoluspaľovaním. Ceny za zber, prepravu aj spracovanie odpadu majú byť vopred stanovené. Recyklačný fond zostáva dočasne v činnosti.

Zdroj: Návrh zákona o odpadoch zákona o odpadoch ministerstva životného prostredia.

Prišlo k nej vyše 2800 pripomienok, z nich 1804 zásadných. „Pripomienky analyzujeme a vyjadríme sa tento týždeň,“ povedal hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano. Z prípravy nekvalitného návrhu novely viní bývalé vedenie rezortu.

To však eximinister József Nagy (Most­Híd) odmietol. Tvrdí, že si z dvoch návrhov, ktoré boli pripravené, vybralo súčasné vedenie rezortu liberálnejší, a preto prišli k nemu stovky pripomienok navyše.

Zdražie oblečenie?

Každá firma, ktorá dovezie a predá na našom trhu textil či nábytok, by mala podľa návrhu novely vykázať, že adekvátnu časť starých vyradených výrobkov dala vyzbierať a zhodnotiť, vysvetlil analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radovan Kazda. Nemá hrať rolu, či pôjde o značkový výrobok, alebo tovar od ázijského obchodníka.

Povinnosť recyklovať textil nie je v žiadnej zo susedných krajín, tvrdí Peter Sklenář z reťazca Tesco. „Takéto administratívne zaťaženie môže významne zvýšiť náklady a premietnuť sa do cien pre spotrebiteľa,“ dodal Sklenář.

Súhlasí s ním aj Patrik Čanecký, obchodný riaditeľ spoločnosti Koba, ktorá na náš trh dováža oblečenie značiek Reserved, Cropp Town a Esotiq. Nové povinnosti, ktoré má zaviesť novela zákona o odpadoch, nie je podľa neho možné splniť bez ďalších nákladov.

Firma Zornica, ktorá šije košele a blúzky, neočakáva po prijatí novely vyššiu záťaž. „My už máme systém recyklácie, v ktorom zhodnocujeme odpad z našej výroby,“ povedala Eva Bučková, riaditeľka spoločnosti.

Aj starý nábytok

S recykláciu by nemala mať problém IKEA, ktorá už starý nábytok zbiera. Podobná legislatíva platí podľa hovorkyne Jany Hrubcovej v Maďarsku a vo Francúzsku. Napriek tomu, že označila tento návrh za nesystémový. Náklady by firme stúpli pre nový poplatok za dovoz výrobkov na náš trh.

„Čokoľvek, čo musí zaplatiť firma, v konečnom dôsledku zaplatí klient,“ tvrdí Patrik Vančo, manažér predaja spoločnosti Neudoerfler, ktorá na Slovensko dováža kancelársky nábytok.

Na zber a recykláciu nábytku v ich firme chýbajú nielen ľudia, ale aj skúsenosti. „Bude to voda na mlyn pre niekoho, kto si založí eseročku, dohodne sa so všetkými nábytkármi a bude im vykazovať, že likviduje za nich nábytok,“ dodal.

Novela v predloženej podobe by podľa predsedu sekcie nábytku Zväzu spracovateľov dreva Igora Patráša najviac zaťažila malé a stredné podniky. Často ide o stolárov, ktorí vyrábajú aj nábytok.

„Tí ľudia to nezvládnu, radšej položia živnosť,“ dodal Patráš. Riešenie vidí v tom, že by sa nová povinnosť v zákone týkala len veľkých výrobcov.

Za odpad môžu platiť viac firmy aj ľudia. Rezort životného prostredia chce pevné ceny za zber odpadu.

BRATISLAVA. Návrh novely zákona o odpadoch je neprehľadný a je v ňom veľa nepresností. Chýbajú tiež vykonávacie predpisy, vraví Ivana Plešková z organizácie Envipak, ktorá zabezpečuje zber a zhodnocovanie odpadov z obalov. Ak by v tejto podobe prešiel, náklady by firmám mohlo zvýšiť aj zálohovanie jednorazových obalov na nápoje či zavedenie inštitútu odpadového hospodára, dodala. Za odpad by si podľa nej priplatili aj tí, čo ho netriedia.

Novela počíta s tým, že by sa mali zaviesť pevné ceny za zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu. Má ich určiť rezort životného prostredia.

To však podľa generálneho riaditeľa Združenia Envidom Petra Valenta nejde. „Nie je možné, aby ministerstvo vzhľadom na obrovský počet a rôzne druhy elektrozariadení vedelo čo len na národnej úrovni určiť ceny,“ dodal. Môže to podľa neho viesť k zdražovaniu.

Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika, kritizuje aj „beznázorovosť ministerstva v otázke zachovania Recyklačného fondu“. „Jeho ďalšie zachovanie zbytočne zvyšuje výdavky priemyslu, ktoré sa premietajú do cien výrobkov,“ povedal.


Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6495014/recyklovat-sa-maju-saty-aj-skrine.html#ixzz23WkPLtRX