Sme tu pre Vás 043/4211 333
Spaľovňa odpadov pri Žiline prešla posudzovaním. Realizačné finále je však ďaleko
Spoločnosť VAS chce postaviť pri Žiline spaľovňu odpadov. Ministerstvo životného prostredia jej realizáciu začiatkom októbra tohto roku odporučilo. Zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov tak postupuje do ďalšieho kola povoľovaní. V areáli žilinskej kafilérie by mohlo začať fungovať už o dva roky.
Envirorezort v odporúčanom stanovisku k zámeru podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) zdôrazňuje, že vybudovanie novej spaľovne odpadov v krajskom meste odporučilo najmä kvôli technológii, ktorú investor plánuje inštalovať v novej spaľovni. Upozorňuje však i na viacero sporných bodov, ktoré musí investor doriešiť.
Spaľovňa by mala energeticky zhodnotiť 60 až 80 tisíc ton odpadov ročne. Vyrobenú elektrickú energiu a teplo by chcel budúci prevádzkovateľ dodávať do verejnej siete v rámci regiónu.
Spaľovňa vedľa kafilérie
Spoločnosť VAS (Veterinárna asanačná spoločnosť) zverejnila svoj zámer už v marci 2010. V kafilérii v Mojšovej Lúčke v súčasnosti už prevádzkuje zariadenie na zneškodňovanie odpadov živočíšneho pôvodu.
Nová spaľovňa by mala stáť už na konci budúceho roka, odpad by v nej chcela zhodnocovať až do roku 2038. K financovaniu jej výstavby sa spoločnosť vyjadruje zatiaľ opatrne.
Podľa zástupcu investora Petra Krajčího sa ich firma zaoberá rôznymi možnosťami financovania projektu, pričom nevylučujú ani možnosť využitia štátnej podpory a kapitálového vstupu iných investorov. Celkové náklady odhaduje VAS na 60 miliónov eur.
Verejnosť nesúhlasí
Investora čakajú ďalšie rokovania. Už v zámere podľa zákona o EIA nesúhlasilo s projektom mesto, okolité obce, aj verejnosť. Jedným z oponentov je aj občianske združenie Priatelia Zeme – SPZ. Podľa Martina Valentoviča z environmentálneho združenia sa totiž na území mesta ročne vyprodukuje len okolo dvadsaťšesť tisíc ton komunálneho odpadu, avšak investor počíta so vstupným množstvom tohto odpadu rádovo dva až trikrát väčším.
Čítajte: V Žiline sa črtá odpad-elektráreň za 60 miliónov. Pripravuje ju firma zo Seychel
„Ide o problém mnohých podobných projektov, keď investor nevypracuje tzv. zvozovú štúdiu alebo jej neprikladá náležitý význam. Práve takáto štúdia môže investorovi pomôcť k správnej ekonomickej analýze projektu, vrátane jeho finančnej návratnosti. Pri projektoch zariadení na materiálové či energetické zhodnocovanie odpadov je dôležité, aké budú náklady na dovoz odpadov v rámci zvozovej oblasti,“ objasňuje postoj združenia Martin Valentovič.
Na dôležitosť toho, aby bol navrhovateľ schopný zazmluvniť potrebné množstvo komunálneho odpadu, upozorňuje aj hodnotiaca správa, ktorá však zámer vyhodnotila ako realizovateľný.
Investor: Spaľovňa odkloní odpad od skládkovania
Podľa Petra Krajčího však pri plánovaní kapacity zariadenia vychádzali z detailných prieskumov odborných organizácií a údajov poskytnutých inšpekciou a ministerstvom. Do úvahy zobrali aj kapacity spádovej oblasti žilinského regiónu.
„Každý prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný každoročne poskytovať údaje o množstve odpadov uložených na jeho skládke. V našom zámere je uvažované s kapacitou odpadov ukladaných na miestnej skládke. Tá v roku 2009 nebola v súlade s európskou smernicou, takže hrozí, že bude do konca roku 2013 uzavretá,“ vysvetľuje Peter Krajčí.
Spaľovňa by mala ročne zhodnotiť až do 80 tisíc ton odpadov, pričom na území Žilinského kraja sa podľa Štatistického úradu v roku 2009 vyprodukovalo vyše 221 tisíc ton odpadu. Investor odhaduje, že úložná kapacita skládok odpadov v žilinskom regióne sa vyčerpá v horizonte najbližších piatich rokov. Na skládke odpadov v Považskom Chlmci kulminovalo ročné množstvo uloženého odpadu v rokoch 2007-2009 až ku 85 tisíc ton. Vyplýva to z informácií, ktoré investorovi poskytla SIŽP.
Priveľa podmienok pre investora
Podľa ministerstva môže VAS naraziť na komplikácie v ďalšom povoľovacom konaní, pretože spaľovňa nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou kraja a mesta a energetickou koncepciou Žiliny. Investor by tak mohol dostať zamietavé stanovisko. Rovnako pre neho bude výzvou dodržať viac ako osemdesiat odporúčaných podmienok realizácie prevádzky, ktoré stanovil envirorezort.
„Odporúčané podmienky patria ku každej záverečnej správe. Berieme ich na vedomie a budeme sa nimi zaoberať,“ konštatuje zástupca žilinského investora Peter Krajčí.
Nedoriešená otázka spolupráce s mestom
Projekty veľkých spaľovní odpadov si vyžadujú koordináciu s regionálnymi samosprávami. Podľa investora však má ich spoločnosť o spolupráci s mestom jasnú predstavu.
„Máme záujem o spoluprácu s mestom a aj o diskusiu k danej problematike. Naša spoločnosť sa nebráni konštruktívnym návrhom, ale zatiaľ nebola žiadna ochota zo strany vedenia mesta rokovať,“ konštatuje Peter Krajčí.
Žilina zatiaľ nie je zámeru naklonená. Krajské mesto podľa názoru Petra Krajčího vydalo niekoľko sporných stanovísk. Mesto firme už v roku 2010 potvrdilo, že zámer je v súlade s územným plánom Žiliny.
„V tejto chvíli by som nechcel nič bližšie konkretizovať. Po prešetrení postupu mesta budú tieto informácie zverejnené. Bez ohľadu na dané skutočnosti však má naša spoločnosť stále pripravených niekoľko alternatív možnej spolupráce s mestom,“ dodáva Peter Krajčí.